Články

Navigačný panel

IP adresy

Malý popis o IP adresách a ako fungujú.



IPv4

IP adresy verzie 4 sa skladajú zo 4 čísiel oddelených bodkou. Každé číslo je od 0 do 255 (v bežnej desiatkovej sústave). Presnejšie 4, jedno bajtové čísla oddelené bodkou. Jeden B (bajt) sa skladá z 8 b (bitov). Osem bitov sa dá tiež nazvať ako jeden oktet. Jeden bit je buď 0 alebo 1. Takže sa dá IP adresa vyjadriť aj v bitoch, to zanmená že budú 4 osem-ciferné čisla(alebo 4 oktety) oddelené bodkou, kde každá cifra bude 0 alebo 1.
Napríklad, bežná IPv4 adresa môže vypadať takto: 1.2.4.8 , pokial ju chceme vyjadrit v binárnej sústave, bude vypadať takto:
000000001.00000010.000000100.000001000
Po celú dobu pišem o IPv4 adresách pretože existuje IPv6 ktorá je viac a viac populárna. Väčšinou sa ale pod pojmom IP adresa považuje ešte stále verzia IPv4.

Maska podsiete (IPv4)

Pokiaľ niekde nastavujeme IPv4 adresu, tak je tam často ako povinné pole maska podsiete. V skutočnosti je to velmi potrebný údaj bez ktorého samotná IPv4 adresa nemôže vlastne ani fungovať. V predošlom odstavci je popísaná možnosť vyjadriť IPv4 adresu binárne. To je potreba pokiaľ práve riešime masku podsiete. Každá IPv4 adresa sa totiž skladá z 2 častí. Prvá hovorí o adrese siete a druhá hovorí o adrese zariadenia. A o tom ktorá časť je ta prvá a ktorá je ta druhá, o tom práve hovorí maska podsiete. Maska podsiete sa veľmi podobá klasickej IPv4 adrese. Sú to taktiež 4 oktety oddelené podkou. Masku je tiež dôložité prepísať do binárneho tvaru. Príklad IPv4 adresy a jej masky: 192.168.0.1, 255.255.255.0
Masku prepíšeme do binárneho tvaru: 11111111.11111111.11111111.00000000 .
Maska podsiete v binárnom tvare začína z ľavej strany vždy binárnymi jednotkami a na pravej strane sú skoro vždy nejake nuly. Dôležitý je tu práve ten prechod z binárnych jednotiek na nuly. Ten totiž hovorí o tom kde sa práve končí adresa siete a kde začína adresa zariadenia. Z toho vyplíva napríklad aj to, koľko zariadení môžem v tej danej IP sieti mať. V našom príklade nám maska oddelila IP adresu celkom pekne, presne po 3. oktete. To znamená že 192.168.0 je adresa siete (konkrétne 192.168.0.0). To znamená že celý posledný oktet slúži na indentifikáciu zariadenia čo je 256 IP rôznych IP adries. To znamena od 0 do 255. Reálne použitelných je od 1 do 254, z dôvodu že úplne prvá slúži ako adresa siete pri smerovaní (v tomto prípade 0), a úplne posledná ( v tomto pripade 255) služi ako takzvaná Broadcast adresa, ktora slúži na odosielanie správ všetkým zariadeniam v danej IP sieti.
Pokiaľ budem mať IP adresu 192.168.0.1, a masku 255.255.255.128 v binárnom tvare:
11111111.11111111.11111111.10000000
Bude znamenať že na zariadenie nemám volný cely oktet, ale iba posledných 7 bitov. Čo tvori len 128 rôznych IP adries. Pokiaľ sa bavime o adrese 192.168.0.1, tak táto IP adresa je adresa zariadenia, adresa tejto siete je 192.168.0.0, brodcast adresa je 192.168.0.127. Rozsah IP adries ktoré sa môžu použiť je 192.168.0.1 až 192.168.0.126. Pokiaľ by som do siete pripojil zariadenie s IP adresou 192.168.0.200 a rovnakou maskou ako v predošlom príklade, tak jelikož táto IP adresa je už z iného rozsahu, a patrí teda to inej IP siete, z dovodu že IP adresa siete je iná, tak komunikácia nebude fungovať hned len tak. Bude sa musiet použit zariadenie s funkciou smerovač, a každé zariadenie ktore chce komunikovat so zariadením v tejto inej IP sieti muisí vedieť ze musí posielať vsetky komunikáciu prave cez tento smerovač.
Maska podsiete sa dá vyjadrit aj inak, jednoduchšie na zápis, a to jednoducho kde sa za lomítko vyjadrí iba počet binárnych jednotiek z ľavej strany. Pre príklad, maska 255.255.255.0 sa da vyjadriť ako /24 a maska 255.255.255.128 zase ako /25 . Zapisuje sa to typicky hend za IP adresu.

Default gateway / predvolená brána

Predvolená brána služi na to ked chceme komunikovať so zariadením v inej IP sieti ako je tá naša. Každé zariadenie ma niečo čo sa nazýva smerovacia(routovacia) tabulka. Ked chceme niečo niekam poslať, tak sa operačný systém pozrie do tejto tabulky a tam sa práve rozhoduje cez ktoré sietove rozhranie to pošle. Na PC môžem mať samozrejme viac sietových zariadení, a na každej sietovej karte môžem mať pridelených aj viac IP adries. Pokiaľ sa ale nenájde zariadenie ktore by malo IP adresu z rovnakej IP siete ako IP adresa kam to chcem poslať, pošle sa to práve na predvolenú bránu, čo je IP adresa smerovača ktorý to prepošle daľej. Buď sa priamo nachádza v tej danej IP sieti a preposle to priamo tomu zariadeniu, alebo to prepošle inému smerovači.

Známe rozsahy

Sú niektoré IP siete ktoré maju konkrétny účel a nikde verejne sa na internete nesmú používať. Napriklad každý OS ktorý podporuje sietovú komunikáciu pomocou IP, má virtuálna sietové zariadenie ktoré sa nazýva localhost. Ten má priradenú IP siet 128.0.0.1/8 . To znamená že všetka komunikácia na IP ktorá začína na 128. je iba v rámci samotného PC a slúži na interné učeli. Napríklad ked si chcete vyskušať nejakú klient-server aplikáciu, tak všetka IP komunikácia je len v rámci localhost-u a nepotrebujete žiadnu sietovú kartu.

Dalšie IP siete ktore môžem pouťit doma, sú 3 IP rozsahy:
10.0.0.0/8
172.16.0.0/12
192.168.0.0/16
Samozrejme si ich IP rozsah môžem upraviť ako chcem. Napríklad IP rozsah 192.168.0.0/16 sa zpravidla vždy používa ako 192.168.0.0/24. Takže môžem mať doma 256 IP sietí kde každá siet ma 256 adries.

Verejná vs Sukromná

Pokiaľ mám doma pripojenie na internet, tak môj router má nejakú IP adresu, aby mohol s "internetom" komunikovať. Pokiaľ je táto adresa verejná, tak ju na celom svete má len a iba môj router, a je teda úplne unikátna. Z dôvodu že IP adries je na interente iba určite množstvo ktoré sa rýchlo míňa, nie každý tú verejnú IP adresu má. Napríklad na slovensku ju majú typicky ľudia s pripojením cez pevnú linku a technológiou ADSL alebo VDSL.

Súkromná IP adresa znamená že moja IP adresa ktorú má môj router v smere do internetu nieje unikátna a nieje teda verejná. Je súkromná. Často sa to používa napríklad v bytových domoch. Tam je jeden hlavný router pre celý dom. Ten možno aj verejnú IP adresu v smere do internetu má. Do neho sa ale napájajú všetci obyvatelia bytového domu, a router ktorý každý ten obyvateľ má u seba v byte, má teda len IP adresu unikátnu pre ten daný bytový dom a nie celý internet. Pokiaľ napríklad sused robí nejakú neplechu a napríklad dostal zákaz vstupu na nejaký herný server, tak to čo oni spravili na tom hernom servere je, že zákazu prístup z tej danej IP adresy, teda všetkým obyvateľom toho domu. Súkromná IP adresa sa používa typicky u pripojení cez telefón, WiFI / WiMax a z pravidla u lokálnych poskytovateľov.

Dynamicka vs Staticka

Dynamická IP adresa znamená že vždy keď sa router zapne, a chce sa pripojiť na internet, tak mu poskytovateľ internetu pridelí ďalšiu voľnú IP adresu zo zoznamu ktorý používa pre všetkých zákazníkov. Teda je veľmi nepravdepodobné že by pridelil rovnakú.
Často sa toto chovanie zneužíva na obchádzanie rôznych obmedzení, keď napríklad nejaká internetová služba ponúka že môžete stiahnuť iba jeden súbor za deň. Vy keď si totiž ten router reštartujete tak si ťa stránka bude myslieť že ste úplne nový návštevník pretože vaša IP adresa je iná.

Statická IP adresa znamená že zakaždým keď si router spustím, môj router bude mať IP adresu vždy rovnakú.

Vlastný hosting (Port Forwarding a NAT)

Ak má router verejnú IP adresu, tak to má jednu funkčnosť navyše. Tým že je unikátna na celom svete, tak ktokoľvek sa bude chcieť pripojiť na moju IP adresu, bude sa pripájať na môj router. Ten štandartne všetkú komunikáciu odmieta, a niekedy sa aj chová pre človeka ktorý sa chce pripojiť že neexistuje.

To čo ale ja môžem spraviť je že si môžem na svojom PC spustiť napríklad nejakú aplikáciu. Napríklad program Apache, ktorý slúži ako web server pre bežne webové stránky. Webová komunikácia prebieha na niečom čo sa nazýva port, a konkrétne na porte s číslom 80 (prípadne 443). Ja keď si otvorím nastavenia toho svojho routera ktorý mám doma, tak mu môžem povedať že všetko čo k nemu z internetu chodina port 80 (prípadne 443), aby nasmeroval na môj PC kde mi beží spomínaný program Apache ktorý slúži ako webový server.

To znamená že keď si ktokoľvek na internete vloží do prehliadača IP adresu vašeho routera tak sa mu zobrazí v prehlaidaci webová stránka ktorá sa nachádza na vašom PC kde máte spustený Apache.

Pokiaľ svoj PC vypnete, tak sa stránka už nikomu nenacita pretože máte svoj Apacha vypnutý.

Pokiaľ máte dynamickú IP adresu a vypadla vám doma elektrika tak vaša IP adresa je už iná a vy sa pravdepodobne snažíte pripojiť na router niekoho úplne iného.

Pokiaľ máte doma starší notebook ktorý má malú spotrebu elektrickej energie (čo je typické pre notebooky), tak ho môžte pripojiť k vašemu routeru ideálne káblom, schovať ho niekde kde nebude zavadzať a nechať ho pustený 24/7. Na ňom bude spustený spomínaný webový server Apache. Pokiaľ bude notebook spustený, bude fungovať aj webová stránka. Takýmto spôsobom si viete spraviť miesto kde vám bude fungovať webová stránka, a bude to zdarma (teda len elektrika ktorú notebook spotrebuje). Nebudete obmedznovany na priestor, množstvo stránok ktoré môžte mať a ani nič iné. Čo prináša mnoztsvo výhod. Problém je ale v tom že keď si niekto bude chcieť zobraziť moju webovú stránku ktorú mám doma, tak na môj Apacha príde mala správa o tom že si nejakú stránku chce zobraziť. Môj webový server mu odpovie samotným obsahom webovej stránky ktorý nemusí byť zas tak malý, takže pokiaľ tam máte napríklad 3 obrázky a každý má 3MB tak sa mu ťa stránka bude načítať naozaj dlhšie, čo vôbec neiej príjemné. Závisí to od rýchlosti pripojenia, nie ale od rýchlosti sťahovania ale od rýchlosti odosielania čo je parameter ktorý sa už moc v reklamách nezverejňuje, a musíte sa dotazovat navyše. Typicky je rýchlosť odosielania jedna desatina rýchlosti stahovania. U niekoho môže byť ale aj rýchlosť odosielania relatívne vysoká, takže prevádzkovať takéto niečo môže byť zmysluplné.

Takýmto spôsobom sa dá prevádzkovať veľa služieb, nie len webové stránky.


Príspevok pridaný dňa: 14.03.2021 od užívatela: Dodoslav.
Zanechat komentár:

Nick:

Správa: